História

Legenda o sv. Barbore a veži v erbe obce Nemce

Obec Nemce donedávna svoj erb nemala. To znamená, že v minulosti nepoužívala znamenie, ktoré by bolo vytvorené podľa heraldických zásad erbovej tvorby. V stredoveku mali takéto erby /popri rodoch, rytierskych rádoch, štátoch/ len významné mestá, ktoré mali vlastnú vojenskú posádku a tá bojovala pod mestským erbom a zástavou a pod týmito znameniami stavala i svoj vojenský kontingent do kráľovskej armády. To však nebol prípad našej obce. Príčiny budú jasnejšie, ak sa pozrieme do histórie obce, kde nájdeme prameň na vytvorenie erbu Nemiec.

Naša obec je veľmi stará. V jej chotári je Hrádok z prelomu doby bronzovej a železnej. Stredoveké Nemce boli založené v 13. storočí banskobystrickými ťažiarmi. 13. novembra 1473 daroval Matej Korvín pani Barbore, dcére Hansa Edelpegka a matke Jána Korvína viaceré majetky, murovaný dom v Banskej Bystrici, baňu, majer za hradbami a tiež šesť obcí: Jakub, Podlavice, Riečka, Majer, Uľanka a naše Nemce /Nemetfalva/. O niekoľko rokov sa dozvedáme, že majetky v Nemciach vlastní rod Nemešovcov a po nich rod Barlovcov. Obec, resp. jej časti prechádzali vlastníctvom niekoľkých rodov až r. 1501 Ondrej a Ján Koncovičovi predali štyri usadlosti v Nemciach, spolu s ďalšími majetkami v Sásove, Jakube a Kostiviarskej mestu Banská Bystrica za 533 florénov. Nemce sa tak dostali na dlhé stáročia do vlastníctva Banskej Bystrice, ktorá však musela svoje práva na obec často dokazovať a brániť proti dravým rodom, ktoré sa obce chceli zmocniť.

Napokon 15. novembra 1515 krajinský sudca Peter zo sv. Jura a Pezinka nariadil turčianskemu konventu, aby uviedol mesto Banská Bystrica do reálnej držby obcí Nemce, Sásová, Kostiviarska a Jakub, ktoré mesto kúpilo od Barbory Koncovičovej a jej synov Jána a Ondreja, čo sa aj stalo 13. decembra 1515.

Zaujímavá je správa Zvolenskej župy o rozhraničení a obchôdzke chotárnych hraníc medzi Nemcami a susednými Selcami z 16.júna 1527, podľa ktorej sa chotárne hranice tiahnu dolinou Dycsebnik k stromu Kriva breza, ďalej ku skupine stromov Tri duby, cez dolinu Komarnou, prechádzajú hrebeňom k vtáčnickému kopcu, idú popod vrch Wisoky herb až po Čierny kameň a na vrchol kopca Žiar.

Dôležitým konštatovaním je, že mesto Banská Bystrica vlastnila Nemce od roku 1501 /1515/ až do roku 1848 a teda osudy obce boli až natoľko späté s Banskou Bystricou, že obec nepociťovala potrebu vytvoriť si osobitý obecný symbol. V 18. storočí keď vystupovala ako samostatná obec, vytvorila si už iba nápisové pečatidlá. Dalo by sa povedať, že obec žila pod erbom mesta Banská Bystrica.

Podklad erbu obce Nemce tvorí sedemkrát strieborno-červeno delený štít. Individuálnym znamením erbu Nemiec je veža a to i napriek tomu, že Nemce v minulosti neboli opevnené. Ide totiž o symbol sv. Barbory, patrónky baníkov, ťažiarov, i tých, ktorí v 13. storočí založili stredoveké Nemce.

O živote sv. Barbory niet spoľahlivých správ. Legendy ju kladú do Nikodémie, južne od Konštantínopolu, kde bola za cisára Maximiana r. 306 mučená a popravená. Jej patronizácia sa zakladá na stredovekej legende, ktorá hovorí: Za čias cisára Maximiana žil v maloázijskej Nikodémii boháč Dioskorus, zarytý nepriateľ kresťanstva. Mal krásnu dcéru Barboru, na ktorej si veľmi zakladal. A aby ju uchránil pred vplyvom kresťanov, ktorí šírili zakázané učenie, dal ju zatvoriť do veže, odkiaľ nesmela vychádzať. Netošil, že už predtým sa stretla s kresťanským filozofom Origenom, ktorý ju oboznámil s kresťanstvom a že sa dala pokrstiť.

Keď po čase dal Dioskorus vežu prestavovať, aby v nej mohla dievčina pohodlnejšie bývať, prehovorila majstrov murárov, aby namiesto jedného okna urobili v stene tri. A začudovanému otcovi povedala: „Tri okná lepšie presvetlia dom, veď aj ľudské srdce osvetľuje trojjediný Boh". Tým mu dala najavo svoje náboženské presvedčenie. Ohúrený otec ju chcel v prvej chvíli prebodnúť mečom, na to mu však chýbali sily a odvaha. Skúšal všetko možné, aby ju odviedol od viery, no bez úspechu. V zúrivosti vlastnú dcéru vydal katom. Tí ju kruto týrali a bičovali, no v noci k nej prišiel anjel a vyliečil jej rany tak, že na druhý deň nebolo po ranách ani stopy. Tak sa to dialo po dva dni, no na tretí deň jej kat sťal hlavu. V tej chvíli však vyšľahol oheň z neba a po katovi neostala ani pamiatka. Potiaľ stredoveká legenda.

Ako je už spomenuté, sv. Barbora, ktorá sa stala v r. 1473 prvou známou majiteľkou našich Nemiec, je symbolom osobnej patrónky nielen Nemiec, ale aj ochrankyňou všetkých remeselníkov, ktorí nejako súvisia s jej hlavným symbolom - vežou. Patria sem architekti, murári, kamenári, stavbári, tesári, ale aj ťažiari, baníci, kováči, zlievači, zvonári, vojaci, delostrelci ...